Tak ako kedysi Peter, aj on, Ján Pavol II., vstupoval do Katedrály sv. Petra s obavami, uvedomujúc si misiu, ktorou ho poveril Pán. Svätý Otec, obracajúc sa slovami na Poliakov doma i vo svete, ale najmä na obyvateľov Krakova, mesta sv. Stanislava, ktorého nástupcom bol 14 rokov, konštatoval, že všetko, čo by mohol povedať, bude v porovnaní s tým, čo cítia srdcia, nedostatočné. „A tak šetrime slová,“ dodal. Nech nám zostane len veľké mlčanie pred Bohom, ktoré je samotnou modlitbou. S takýmto veľkým mlčaním by sme mali uchopiť aj biografiu Karola Wojtyłu, Jána Pavla II., ktorá nezriedka obsahuje neobyčajne tajomné nite, biografiu naplnenú mystickým obsahom. Nadišiel však čas, aby sme postavu pápeža – Poliaka ukázali v celej jej veľkosti a svätosti. V celej tajomnosti. Zrejme nie bez mystického presvedčenia hovoril Ján Pavol II. o tom, že svet čaká nová jar kresťanstva, čo len z malej časti potvrdzuje naša terajšia skúsenosť.