Adam je postava poddaného človeka z mäsa a krvi, ktorý odmieta celý život skláňať hlavu pred mocnými a bohatými. Adam Šangala predstavuje tak trochu iný obraz pomerov v 17. storočí.Jégé sa vo svojej najznámejšej próze s pomerne lineárnym príbehom sústredil viac na rovinu filozofických úvah ako na dramatické zápletky, hoci ani o tie nie je núdza. Spoločnosť, ktorá sa zmietala v náboženských rozporoch reformácie a protireformácie, poskytovala spisovateľovej fantázii istú možnosť na vyslovenie a deklarovanie vlastných názorov. Podrobne sleduje svojho Adama s jeho druhom na úteku z rodnej Oravy až po Trnavu. Ako ináč, musel byť pri tom farár, katolícky či protestantský, muselo byť pri tom panstvo, hoci príbeh sa od začiatku odvíjal od obrazu poddaného človeka. Tak to bolo aj pri Jánošíkovi vo všetkých jeho podobách, aj pri Jégého Adamovi Šangalovi, ktorého síce zverbovali do vojska, ale stále v ňom tlela rozbuška nesúhlasu s pánmi, ktorým chtiac-nechtiac musel ponížene slúžiť. Šangala nie je ľudový hrdina typu Juraja Jánošíka, ale v istých chvíľach si vyrovnáva dlhy s panstvom rovnako. Čitateľ sa miestami možno začuduje nad autorovou štylistikou, ale súčasne musí uznať Jégého empatiu do dobových reálií a najmä úsilie zobraziť atmosféru čias, ktoré predchádzali životu v priestore, predstavujúcom dnešné samostatné slovenské územie. Čitatelia a milovníci historických románov nebudú pri sledovaní krátkeho životného osudu oravského mládenca sklamaní. Nepatrí sa prezrádzať, ako skončí, hoci jeho konanie to naznačuje od chvíle, ako príde s matkou po telo obeseného otca a dostáva sa do prvej konfrontácie s panstvom. Čitateľ tuší, že nezomrie prirodzenou smrťou, ale to je osud väčšiny rebelovJégého román je spoločenským obrazom čias spred takmer štyroch storočí. Životný príbeh Adama Šangalu je obzretím do dávnej feudálnej minulosti, ale aj pripomenutím, že isté hodnoty sa nemenia ani storočiami a nevykorení ich ani spoločnosť s prívlastkom demokratická. Sú v človeku večné.